Celé znenie

Ide nám o život.
Výzva vláde a parlamentu

Vytvorenie pocitu bezpečia LGBTI+ ľudí v našej krajine:

  1. Političky a politici majú, bez ohľadu na svoju politickú ideológiu a stranícku príslušnosť, zodpovednosť voči všetkým občanom a občiankam a požadujeme, aby bezpodmienečne odmietali šírenie nenávisti voči akejkoľvek skupine z nich.

  2. Podnecovanie k nenávisti voči LGBTI+ ľuďom zo strany štátnych a verejných činiteľov musí byť rovnako neprípustné ako v prípade iných skupín obyvateľstva. Výroková imunita poslancov NR SR nesmie byť zneužívaná na šírenie výrokov, ktoré by za iných okolností boli trestne stíhané. Keď verejní činitelia používajú nenávistnú rétoriku a prijímajú zákony alebo verejné politiky proti istej skupine obyvateľstva, signalizuje to ostatným, že aj oni sa môžu beztrestne zapájať do nenávistných činov proti jej členom a členkám.

    Požadujeme prijatie Etického kódexu poslanca NR SR, ktorý by zaviedol okrem iných aj disciplinárnu zodpovednosť za výroky podnecujúce nenávisť na základe rasy, národnosti, etnicity, náboženstva a pod. vrátane sexuálnej orientácie a rodovej identity. (Od novely zákona o rokovacom poriadku z júla 2016 sú poslanci povinní dodržiavať etický kódex poslanca, ktorý však dosiaľ neprijali.)

  3. Náš trestný zákon nepristupuje k nenávisti na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity rovnako vážne ako k nenávisti na základe náboženstva, rasy, národnosti a pod. Nenávisť na základe sexuálnej orientácie je už zmienená vo väčšine predmetných skutkových podstát, ale nenávisť na základe rodovej identity sa vôbec nezmieňuje, hoci práve transrodoví ľudia zažívajú najviac násilia.

    Požadujeme:

    • doplnenie sexuálnej orientácie a rodovej identity k ostatným dôvodom nenávisti v paragrafe 423 a rodovej identity v paragrafoch 140 a 424 trestného zákona,
    • posilniť špecializáciu, personálne kapacity a zabezpečiť technické vybavenie orgánov činných v trestnom konaní zameraných na boj s extrémizmom, ktoré im umožní efektívne monitorovať, odhaľovať a objasňovať trestné činy extrémizmu vrátane tých motivovaných nenávisťou k LGBTI+ ľuďom v online prostredí,
    • zlepšiť výmenu informácií medzi jednotlivými zložkami bezpečnostného systému SR tak, aby boli prípadné indikátory radikalizácie jednotlivcov v online prostredí identifikované včas a mohli byť prijaté voči nim adekvátne opatrenia,
    • zabezpečiť funkčný a efektívny systém monitorovania a odstraňovania protiprávneho extrémistického obsahu a obsahu podnecujúceho k nenávisti voči LGBTI+ ľuďom z internetu vrátane sociálnych sietí.

    (Úpravy trestného zákona sú od roku 2013 opakovane navrhované Ministerstvom spravodlivosti SR a je to tak aj v aktuálnom návrhu novely trestného zákona.)

  4. Dezinformácie o LGBTI+ ľuďoch sú dnes druhou najčastejšou témou spomedzi všetkých dezinformácií na sociálnych sieťach a v online priestore. Napriek tomu sa v súčasných vládnych stratégiách pre danú oblasť vôbec nespomínajú.

    Požadujeme:

    • aby sa štátne orgány venovali aj vyvracaniu dezinformácií špecificky o LGBTI+ ľuďoch,
    • aby na európskej úrovni presadzovali prijatie regulácií sociálnych sietí a online portálov tak, aby efektívne odstraňovali nezákonný obsah,
    • aby sa rôznorodosť slovenskej spoločnosti aj s ohľadom na LGBTI+ ľudí odrazila v programovej skladbe a spravodajskej službe verejnoprávnych médií.
  5. Školy a vzdelávacie inštitúcie musia byť bezpečnými miestami, kde všetky deti a mladí ľudia vrátane mladých LGBTI+ ľudí nájdu ochranu pred všetkými formami sociálneho vylúčenia a násilia vrátane šikanovania a obťažovania.

    Požadujeme:

    • aby štátny vzdelávací program obsahoval objektívne informácie o LGBTI+ ľuďoch, a to aj v rámci komplexnej vzťahovej a sexuálnej výchovy,
    • aby ministerstvo školstva prijalo konkrétne opatrenia na predchádzanie prípadom šikany vrátane tej, ktorá sa vyskytuje z dôvodu sexuálnej orientácie alebo rodovej identity obete, ako aj na riešenie tejto šikany,
    • prijatie postupov na predchádzanie prípadom extrémizmu a radikalizácie mládeže a na riešenie týchto prípadov.

    (Opatrenia boli navrhnuté v roku 2014 ako súčasť Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv.)

  6. V situácii, keď LGBTI+ ľudia nie sú prijatí spoločnosťou a odôvodnene nedôverujú inštitúciám, ktoré by im mali pomáhať v prípadoch diskriminácie alebo násilia, je nevyhnutné vybudovať a podporovať bezpečné miesta, kde by boli dostupné podporné služby, psychologické a právne poradenstvo a aktivity na budovanie komunity a začlenenie do slovenskej spoločnosti. Bratislava dnes ako jedna z mála európskych metropol nemá komunitné centrum pre LGBTI+ ľudí.

    Požadujeme:

    • pomoc štátu a samosprávy pri vytvorení komunitného centra v Bratislave,
    • systematickú podporu zabezpečenia poradenských a podporných služieb pre LGBTI+ ľudí zo strany MVO na celom Slovensku.

    (Vybudovanie komunitného centra je cieľom LGBTI+ organizácií už dve desaťročia. Podporné služby pre komunitu boli závislé od európskych zdrojov a súčasná miera podpory nezaručuje ich trvalú udržateľnosť.)

LGBTI+ ľudia ako rovnoprávna súčasť slovenskej spoločnosti:

Nižšia spoločenská akceptácia LGBTI+ ľudí na Slovensku ako vo väčšine európskych krajín je spôsobená aj tým, že samotný štát ich nepovažuje za rovnoprávnych občanov a občianky.

Definičným znakom sexuálnej orientácie je to, s kým si ľudia vytvárajú partnerské vzťahy. A práve partnerstvá a rodiny párov rovnakého pohlavia Slovensko ako jedna z posledných krajín EÚ neuznáva.

Rodová identita určuje, kým som, s ktorým rodom sa bytostne stotožňujem, a na Slovensku od nej závisí aj meno a priezvisko osoby. Napriek tomu, že právo na uznanie rodovej identity transrodových ľudí a proces tranzície sú na Slovensku už po desaťročia realitou, v súčasnosti neexistuje právna regulácia, ktorá by transrodovým ľuďom tento proces garantovala. Podobná situácia je v rámci EÚ už len v Maďarsku.

Vyzývame na prijatie:

Súhlasíte s výzvou?

Podporte výzvu