Ide nám o život.
Výzva vláde a parlamentu
Vytvorenie pocitu bezpečia LGBTI+ ľudí v našej krajine:
-
Političky a politici majú, bez ohľadu na svoju politickú ideológiu a stranícku príslušnosť, zodpovednosť voči všetkým občanom a občiankam a požadujeme, aby bezpodmienečne odmietali šírenie nenávisti voči akejkoľvek skupine z nich.
-
Náš trestný zákon nepristupuje k nenávisti na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity rovnako vážne ako k nenávisti na základe náboženstva, rasy, národnosti a pod. Nenávisť na základe sexuálnej orientácie je už zmienená vo väčšine predmetných skutkových podstát, ale nenávisť na základe rodovej identity sa vôbec nezmieňuje, hoci práve transrodoví ľudia zažívajú najviac násilia.
Požadujeme:
- doplnenie sexuálnej orientácie a rodovej identity k ostatným dôvodom nenávisti v paragrafe 423 a rodovej identity v paragrafoch 140 a 424 trestného zákona,
- posilniť špecializáciu, personálne kapacity a zabezpečiť technické vybavenie orgánov činných v trestnom konaní zameraných na boj s extrémizmom, ktoré im umožní efektívne monitorovať, odhaľovať a objasňovať trestné činy extrémizmu vrátane tých motivovaných nenávisťou k LGBTI+ ľuďom v online prostredí,
- zlepšiť výmenu informácií medzi jednotlivými zložkami bezpečnostného systému SR tak, aby boli prípadné indikátory radikalizácie jednotlivcov v online prostredí identifikované včas a mohli byť prijaté voči nim adekvátne opatrenia,
- zabezpečiť funkčný a efektívny systém monitorovania a odstraňovania protiprávneho extrémistického obsahu a obsahu podnecujúceho k nenávisti voči LGBTI+ ľuďom z internetu vrátane sociálnych sietí.
(Úpravy trestného zákona sú od roku 2013 opakovane navrhované Ministerstvom spravodlivosti SR a je to tak aj v aktuálnom návrhu novely trestného zákona.)
-
Dezinformácie o LGBTI+ ľuďoch sú dnes druhou najčastejšou témou spomedzi všetkých dezinformácií na sociálnych sieťach a v online priestore. Napriek tomu sa v súčasných vládnych stratégiách pre danú oblasť vôbec nespomínajú.
Požadujeme:
- aby sa štátne orgány venovali aj vyvracaniu dezinformácií špecificky o LGBTI+ ľuďoch,
- aby na európskej úrovni presadzovali prijatie regulácií sociálnych sietí a online portálov tak, aby efektívne odstraňovali nezákonný obsah,
- aby sa rôznorodosť slovenskej spoločnosti aj s ohľadom na LGBTI+ ľudí odrazila v programovej skladbe a spravodajskej službe verejnoprávnych médií.
-
Školy a vzdelávacie inštitúcie musia byť bezpečnými miestami, kde všetky deti a mladí ľudia vrátane mladých LGBTI+ ľudí nájdu ochranu pred všetkými formami sociálneho vylúčenia a násilia vrátane šikanovania a obťažovania.
Požadujeme:
- aby štátny vzdelávací program obsahoval objektívne informácie o LGBTI+ ľuďoch, a to aj v rámci komplexnej vzťahovej a sexuálnej výchovy,
- aby ministerstvo školstva prijalo konkrétne opatrenia na predchádzanie prípadom šikany vrátane tej, ktorá sa vyskytuje z dôvodu sexuálnej orientácie alebo rodovej identity obete, ako aj na riešenie tejto šikany,
- prijatie postupov na predchádzanie prípadom extrémizmu a radikalizácie mládeže a na riešenie týchto prípadov.
(Opatrenia boli navrhnuté v roku 2014 ako súčasť Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv.)
-
V situácii, keď LGBTI+ ľudia nie sú prijatí spoločnosťou a odôvodnene nedôverujú inštitúciám, ktoré by im mali pomáhať v prípadoch diskriminácie alebo násilia, je nevyhnutné vybudovať a podporovať bezpečné miesta, kde by boli dostupné podporné služby, psychologické a právne poradenstvo a aktivity na budovanie komunity a začlenenie do slovenskej spoločnosti. Bratislava dnes ako jedna z mála európskych metropol nemá komunitné centrum pre LGBTI+ ľudí.
Požadujeme:
- pomoc štátu a samosprávy pri vytvorení komunitného centra v Bratislave,
- systematickú podporu zabezpečenia poradenských a podporných služieb pre LGBTI+ ľudí zo strany MVO na celom Slovensku.
(Vybudovanie komunitného centra je cieľom LGBTI+ organizácií už dve desaťročia. Podporné služby pre komunitu boli závislé od európskych zdrojov a súčasná miera podpory nezaručuje ich trvalú udržateľnosť.)
LGBTI+ ľudia ako rovnoprávna súčasť slovenskej spoločnosti:
Nižšia spoločenská akceptácia LGBTI+ ľudí na Slovensku ako vo väčšine európskych krajín je spôsobená aj tým, že samotný štát ich nepovažuje za rovnoprávnych občanov a občianky.
Definičným znakom sexuálnej orientácie je to, s kým si ľudia vytvárajú partnerské vzťahy. A práve partnerstvá a rodiny párov rovnakého pohlavia Slovensko ako jedna z posledných krajín EÚ neuznáva.
Rodová identita určuje, kým som, s ktorým rodom sa bytostne stotožňujem, a na Slovensku od nej závisí aj meno a priezvisko osoby. Napriek tomu, že právo na uznanie rodovej identity transrodových ľudí a proces tranzície sú na Slovensku už po desaťročia realitou, v súčasnosti neexistuje právna regulácia, ktorá by transrodovým ľuďom tento proces garantovala. Podobná situácia je v rámci EÚ už len v Maďarsku.
Vyzývame na prijatie:
- zákonov, ktoré uznajú existenciu párov rovnakého pohlavia a ich rodín minimálne formou životného partnerstva vrátane možnosti osvojenia dieťaťa jedného z partnerov druhým partnerom, (Požiadavka na prijatie registrovaných partnerstiev zaznela už na historicky prvej tlačovej konferencii hnutia Ganymedes v roku 1993. Napriek množstvu pokusov nebola dodnes naplnená.)
- odborného usmernenia a štandardných liečebných postupov ministerstvom zdravotníctva, ktoré určia podmienky právnej zmeny pohlavia (tranzície) a postupy zdravotnej starostlivosti o transrodových ľudí bez podmienky nútených sterilizácií a iných nevyžiadaných lekárskych zákrokov tak, ako boli navrhnuté konsenzom odborných lekárskych spoločností počas posledných troch rokov. Zároveň žiadame uviesť do praxe 11. revíziu medzinárodnej klasifikácie chorôb, ktorá už transrodový status nepovažuje za chorobu. (Posledná právna regulácia procesu tranzície bola z roku 1981 a podľa právnej analýzy verejnej ochrankyne práv je od januára 1995 neplatná.)